VPLYV KONFLIKTU NA UKRAJINE NA EURÓPSKU BEZPEČNOSŤ A OBRANU S DÔRAZOM NA STÁLU ŠTRUKTÚROVANÚ SPOLUPRÁCU.

The European Union, as part of the formation of its policies, gradually - under the pressure of the deteriorating global and regional security environment and the security situation in its immediate and distant surroundings - worked more and more intensively on a strong and coherent Common Foreign and Security Policy and, within its framework, on the Common Security and Defence Policy. which was mainly supported by the Global Strategy of the European Union. It was adopted after Europe was threatened by external events and upheavals, which required the determination of strategic priorities to adapt to the evolving geopolitical situation. The subsequent development brought the launch of several initiatives, for example in the form of the European Defence Fund, the Coordinated Annual Defence Review, and the Permanent Structured Cooperation, aimed at harmonizing national defence planning, promoting mutual cooperation and strengthening European security and defence. Russian military aggression against Ukraine created the need for even more intensive cooperation, and so the European Union, under the influence of the conflict in Ukraine, began to make very intensive efforts to strengthen the level of its security and defence. In this context, the author in the article - using relevant scientific research methods and approaches based on political, security and European studies - examines how the changing geopolitical situation affects European security and defence, focusing research efforts mainly on Permanent Structured Cooperation, which is defined in Treaty on the European Union and was introduced through the Global Strategy of the European Union. In conclusion, he expresses the opinion that, despite the progress achieved, some projects are not ambitious enough and do not adequately cover the current critical shortcomings and gaps in the EU's capabilities, therefore it will be necessary to take several other measures for more efficient and effective use of available resources in order to create more actionable and interoperable military forces. Nevertheless, in the current situation, PESCO remains a key framework for addressing current requirements aimed at increasing the level of European military capabilities and capacities, and thus also increasing the level of European security and defence. [ABSTRACT FROM AUTHOR]

Európska únia v rámci formovania jej politík postupne - pod tlakom zhoršujúceho sa globálneho i regionálneho bezpečnostného prostredia a bezpečnostnej situácie v jej bližšom i vzdialenejšom okolí - stále intenzívnejšie pracovala na silnej a koherentnej Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a v rámci nej na Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorú podporila najmä Globálna stratégia Európskej únie. Tá bola prijatá v roku 2016 po tom, čo Európu ohrozovali vonkajšie udalosti a otrasy, čo si vyžadovalo určenie strategických priorít na prispôsobenie sa vyvíjajúcej sa geopolitickej situácii. Následný vývoj znamenal spustenie niekoľkých iniciatív, napríklad v podobe Európskeho obranného fondu, Koordinovaného ročného hodnotenia obrany a Stálej štruktúrovanej spolupráce, zameraných na zosúladenie národného obranného plánovania, podporu vzájomnej spolupráce a posilnenie európskej bezpečnosti a obrany. Ruská vojenská agresia proti Ukrajine vyvolala potrebu ešte intenzívnejšej spolupráce, a tak Európska únia pod vplyvom konfliktu na Ukrajine začala vyvíjať veľmi intenzívne úsilie o posilnenie a zvýšenie úrovne jej bezpečnosti a obrany. V tomto kontexte, autor v článku - s využitím relevantných metód vedeckého výskumu a prístupov vychádzajúcich z politických, bezpečnostných a európskych štúdií - skúma, ako meniaca sa geopolitická situácia ovplyvňuje európsku bezpečnosť a obranu, pričom výskumné úsilie zameriavame najmä Stálu štruktúrovanú spoluprácu, ktorá je definovaná v Zmluve o Európskej únii a bola zavedená prostredníctvom Globálnej stratégie Európskej únie. V závere vyjadruje názor, že napriek dosiahnutému pokroku niektoré projekty nie sú dostatočne ambiciózne a adekvátne nepokrývajú súčasné kritické nedostatky a medzery v spôsobilostiach EÚ, preto bude nevyhnutné v záujme vytvorenia akcieschopnejších a interoperabilnejších vojenských síl prijať viaceré ďalšie opatrenia na efektívnejšie a účelnejšie využívanie disponibilných zdrojov. PESCO však napriek tomu v súčasnej situácii zostáva kľúčovým rámcom na riešenie momentálnych požiadaviek smerujúcich k zvýšeniu úrovne európskych vojenských spôsobilostí a kapacít, a tým aj k zvýšeniu úrovne európskej bezpečnosti a obrany. [ABSTRACT FROM AUTHOR]